Keď je všetko úžasné...

12. february 2014 at 17:33 | Julls |  Diary
...a vy sa bojíte že sa vám to každú chvíľu môže zrútiť. Asi tak sa práve cítim. Keby ste sa ma niekedy opýtali, čo si predstavujem pod skvelou náladou, opísala by som vám tú, ktorú mám teraz. Najlepšie na tom je, že nemám jediný dôvod. Konečne viem, že mám ozajstných priateľov, ktorí sa mi neotočia chrbtom pri prvej príležitosti alebo sa neurazia kvôli každej podľa nich nedokonalej maličkosti. Síce som nejak veľmi 'nezmenila' ľudí v mojom okolí, ale s niektorými sa bavím viac či menej. Títo ma berú takú, aká v skutočnosti som. Áno, trochu ma zmenili, ale zatiaľ nemám pocit, že k horšiemu..

Predminulý rok by ste ma poznali ako nenápadnú sivú myšku, ktorá je večne zahrabaná do kníh - či už školských alebo normálnych. Teraz som trochu iný človek. Predovšetkým sa netrápim kvôli každej blbosti a menej ma zaujíma názor na moju osobu ľudí, s ktorými sa nebavím a riadim sa známym citátom: "You only live once." Áno, možno to je otrepané alebo trápne, no mne je to jedno. Chcem zažiť veľa vecí, na ktoré by som mohla v starobe s láskou spomínať. Aby som toto obdobie môjho života nemusela zabaliť do škatuľky s nápisom nezaujímavé a fádne. Radšej chcem vidieť bláznivé fotky s mojou najlepšou kamarátkou, alebo ak bude ešte facebook, čítať si staré správy či články na blogu. Rozprávať vnúčatám o tom, aké trapasy sa mi stali alebo čo všetko som pozažívala v škole. Na druhú stranu, nechcem, aby ste to pochopili zle. Nemienim robiť blbosti, ktoré by mi mohli zkaziť život. Aj keď viem, že niektoré veci budem ľutovať, tomu sa vyhnúť nedá.

Tiež som začala robiť viac činností, ktoré ma bavia. To znamená hlavne knihy a kreslenie. Keď mám voľnú chvíľu, trávim ju práve týmto. Vďaka super blogerkám som našla kopu úžasných kníh, musela som si na ne dokonca vytvoriť zoznam, aby som nezabudla! Aby ste mali aspoň menšiu predstavu, dneska som si do mobilu zapísala asi 13 kníh za dvadstať minút, čo som bola v knižnici. Doma mám však asi 6 alebo 7, takže najprv chcem dočítať tie, ale tak o nové nemám nejak núdzu.



Photo by flowerpottt

Viac ma baví výtvarná v ZUŠke. Ešte minulý polrok by som vám povedala, že by sme tam mohli robiť aj zaujímavejšie veci. Mala som pocit, že robíme len také sprostosti pre malé deti oproti veciam, čo vytvárali iní ľudia v mojom veku. Bolo to pravdepodobne kvôli tomu, že som v skupine s piatakmi a šiestakmi, keďže moji rodičia chceli, aby so mnou chodila do tej istej triedy aj moja o tri roky mladšia sestra. Našťastie tam so mnou chodili ešte dve kamarátky, ale jedna musela prestať, čo ma fakt mrzí (predpokladám, že si to teraz číta, takže...fakt škoda, že si skončila). No akurát keď odišla, tak sme začali robiť zaujímavejšie veci - práve pracujem na štúdiovej kresbe, kde kreslím takú tú kovovú vec na pukanie orechov. Do detailov. Oveľa lepšie, ako kalendáre, čo som mala robiť predtým.

Okej, toto som trochu odbočila od témy.. Ako ďalšiu vec, s ktorou by som sa tu chcela podeliť je, že sme sa ja a moji rodičia konečne rozhodli, na akú strednú školu, respektíve gymnázium, pôjdem. Ja viem, ešte som len ôsmačka, ale riešili sme tri školy. Dve boli bilingválne gymnáziá a jedno obyčajné. Najhoršie na tom bolo, že každé malo svoje nevýhody aj výhody. To prvé bilingválne je najlepšie na Slovensku. Keďže som z okolia, kde sa nachádza, s týmto by problém nebol, ide o to, ako by som to zvládala. Bola som na tzv. "pretestoch", čo vlastne boli prijímačky z minulého roku. A musím povedať, že to bolo otrasne ťažké. Aj kvôli tomu sme to zavrhli (ďalším mínusom bolo to, že tam chodia samé decká pracháčov, takže také sú tam aj ceny zájazdov a výletov).

Na tom obyčajnom gympli učí moja mamina, čo by z jednej strany bolo fajn, no z druhej nie. Tiež je to priemernejšie, mala by som menšiu šancu dostať sa na vysokú školu.

No a posledné anglické gymnázium nakoniec vyhralo. Milujem jazyky, takže by to bolo super. Tiež by som tam poznala väčšinu spolužiakov, keďže tam chcú ísť viacerí od nás. Jediným mínusom bolo to, ako by som sa dokázala učiť všetko po anglicky. A tiež by som musela dohnať deviaty ročník, keďže tam chcem ísť z osmičky. Nakoniec sme to vyriešili tak, že ak by mi to išlo zle, prestúpila by som na to obyčajné, čo by bolo v pohode. A cez letné prázdniny budem s maminou doberať deviatacku fyziku a chémiu. Ja osobne s tým nemám až taký problém, lebo aj tak sa našli dni, keď som sa naozaj nudila.. a kvôli tým jazykom mi to stojí.

Fúha, nejak som sa zasa rozpísala. Prepáčte, potrebovala som sa po nejakej pauze vypísať. Rada by som tu prispievala častejšie s kratšími článkami (vhodne kratšími!), takže uvidím, ako sa mi to podarí. Ako sa máte vy a čo si myslíte o veciach, ktoré som spomenula v tomto článku?
 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 Muffie • the-muffie.blog.cz Muffie • the-muffie.blog.cz | Web | 12. february 2014 at 21:33 | React

No vieš. Myslím, že vždy po niečom dobrom príde zas niečo, čo ťa dokáže položiť na kolená. Aspoň u mňa to tak býva. Keď som raz ďakovala za to, akého máš úžasného  spolužiaka, vtedy najlepšieho kamaráta. Keď som bola šťastná, že konečne som našla niekoho ako je on. Keď som nevedela čo robiť od radosti že tu je niekto, kto ma vo všektom chápe. Čo akoby vedel, čo práve potrebujem počuť. Vtedy som si vravela, že ja ho nemôžem len tak stratiť, že to je koenčne niekto čo som závislá na písaní si s ním, lebo ma chápe.To bolo leto.
No teraz? Teraz si v škole ledva pozdravíme. Niekedy ani to. Týmto som chcela povedať že aspoň u mňa to je tak, že je to úplne dokonalé, tak zase príde nejaká rana ktorá ma položí. A  potom príde nejaká udalosť ktorá ma zdvihne a ja s úsmevom pokračujem predieraním sa životom. :-)Takže toho sa ani neboj. Ja si užívam dobrú náladu keď ju mám. A keď budme smutná, cez to sa prenesiem a ďalej pokračujem a neberiem to do úvahy. Veď sa určite bde lepšie spomínať na tie dobré prežité chvíľe než na život ktorý si preplakala hejže? :-) Takže týmto by som sa ani nezaoberala.
Taktiež sa mi stala taká vec. Taká vec že som sa 3 roky kamarátila výlučne so mojou byvalou najlepšou kamarátkou (nazvem ju S). No S má každulinký deň tréningy. A na mňa neala čas. Až dokým moja trpezlivosť neprekypela kvôli tomu, že som jej všekto tolerovala a mňa to všekto trápilo. A povedala som STOP. Že mi je jedno či teraz bude po tejto hádke  sama sedieť v lavici. A pošťastilo sa mi. Moje spolužiačky ma nenechali sedieť samú, a to na to ako sa pekne ku mne zachovali budem spomínať snáď navždy. A tiež ma zmenili. Z tej, ktorá sa baví len s S a správa sa ako 5 ročné decko sa stalo dievča, ktorému záleží na výzore, ktoré nemá problém povedať svoj názor pre ľuďmi a byť stredobodom pozornosti. Takže ja túto zmenu považujem za taktiež pozitívnu. (Ty kokos aky dlhý komentár a to kecám len o sebe. so selfish! prepáč.:3)
Na bilingválne gymko idem aktiež robiť skúšky. Neviem síce či sa zadarí alebo nie, za pokus to stojí.:) Budem ti držať palcee! :-)

2 Licorne. Licorne. | Email | Web | 13. february 2014 at 14:51 | React

Bože krásne si to napísala, úplne úžasný článok. Páči sa mi ten začiatok. Podľa mňa je skvelé ako si chceš užívať život aby si naň mohla potom spomínať. Myslím, že by to tak mal brať každý a vôbec to neznie nezmyselne. človek by nemal upadať do smútku a depresií máme si užívať každú chvíľu a tvoriť si svoj svet. Keď už som pri tom, videla si film The Secret ? Existuje aj kniha. Ak nie určite si pozri, je aj na youtube. Ten film síce nie je 100 % pravdivý, ale mne veľa pomohol a určite má niečo do seba.

Ja som premýšľala nad nemeckým gymnáziom no potom sa stalo niečo čo ma dostalo. Po dlhej dobe som sa osamote rozprávala so svojou slovenčinárkou, tá mi povedala že byť na mojom mieste nejde tam ani za svet. Či už bilingválne alebo obyčajné..všetky idú dole vodou a dnes už bez poriadnej strednej školy z ktorej môžeš ísť rovno pracovať je to ťažké. Veľké percento sa už dnes z gymnázia nedostane na výšku aj keď sú to úplné hlavičky, ktoré na to majú. A moja skvelá učiteľka mi úprimne povedala, že s papierom z gympla sa už teraz ťažko človek niekam pohne. Moja sestra študovala na gympli, v triede boli tridsiati a z toho iba 4 teraz študujú na výške. Dvaja skončili v nemecku a jej najlepšia kamarátka je v amerike ale zvyšok zostalo na slovensku. Hovorila mi, že jedno dievča čo za celé štúdium nemalo na vysvedčení horšiu známku ako jednotku je v kauflande a jedna jej spolužiačka, ktorá milovala matiku je štetka :DD Smiala som sa, pretože moja sestra je teraz na stáži v Londýne ohľadom ekonomiky a to z matiky skoro prepadla dvakrát po sebe :D Držím ti ale palce, pretože u nás v blízkosti anglické nie je. Dosť by ma zaujímalo kde presne chceš ísť, lebo najbližšie ktoré je od môjho domova je ďaleko :DD Ja ešte sama neviem, možno aj ja nakoniec skončím na gympli, pretože to je škola pre ľudí, ktorí presne nevedia čím chcú byť a tak sa snažím zistiť kým chcem byť. Pôvodne som chcela ísť na  zdravotnú alebo na právo, ale mám v tom hrozný hurhaj :D uvidím, ešte mám predsa rok a hlavne deviatku mám v pláne dokončiť.

3 alfalfa alfalfa | Web | 13. february 2014 at 20:26 | React

Pekný článok. Rozhodne je skvelé, že si začala robiť veci, ktoré ťa bavia. Je dôležité venovať čas činnostiam, ktoré nás robia šťastnejšími ;-)
A držím palce na gymnáziu, keď to naozaj chceš, choď za tým a ničoho sa neboj!

4 Michelle Michelle | Web | 15. february 2014 at 13:12 | React

Pekne si napísala tento článok :)
Ja tiež chcem ísť na bilingválne, ale na nemecké, keďže chcem študovať na vysokej vo Viedni. My máme po škole aj také prípravy na prijímačky z matiky, takže snáď to zvládnem, držím aj tebe palce :)

5 Licorne. Licorne. | Email | Web | 15. february 2014 at 15:19 | React

Ďakujem ti za milý komentár, vždy mám radosť keď sa môžem vracať na tvoj blog poznám ťa už dlho a veľmi som si to tu obľúbila. Určite mi nebude prekážať ak spravíš playlist, veď to robí kopa blogeriek, naopak som zvedavá čo počúvaš a tiež by som rada našla niečo nové

6 Poe Poe | Web | 15. february 2014 at 15:28 | React

Jak to děláš, že mi tvůj komentář vždycky vykouzlí úsměv? Vážně, jsi úžasný člověk. A myslím si, že soudit člověka podle toho, jak píše a jaké má názory, jak reaguje, to všechno jsou dostatečné informace:).

Páni. To je skvělé. Já nevím co na to říct. Jo, máš pravdu. "You only live once" není vůbec trapné, jen záleží na tom, jakým způsobem se to chápe a pojme:) Strašně mě inspiruješ, ani nevíš jak! Doufám, že k tomu stejnému taky jednou dojdu. Chtěla bych. Moje období teď není zas tak růžové, ale vzhledem k tomu, že dělám nějakou vnitřní práci, doufám, že to bude lepší. Třeba i díky lidem jako jsi ty:)
Jinak to anglické gymnázium zní parádně, je to super příležitost! Budeš mít dveře otevřené úplně kamkoli, možná i na výšku do Velké Británie, a to už je dost boží:3
Jinak, kdybys měla čas, zajímalo by mě, jaké knížky že máš na seznamu?:)

7 Holy Holy | Web | 15. february 2014 at 15:40 | React

Tak to se máš. Zajímalo by mě jaké to je se takhle cítit. je mi fajn, ale nejsem šťastná. Je to zvláštní ale je to tak :)
Já jsem ještě nenašla nic kromě blogování co by mě nějak moc bavilo.. hraju na kytaru, ale to se změnilo spíše v povinnost.. na knihy už ani nemám chuť.. všechno je v nich tak dokonalé.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement